pondelok 16. septembra 2013

Moja zbierka mincí časť 2 (denáre Habsburgovcov)



Publikujem ďalšiu časť svojej numizmatickej zbierky, konkrétne sa jedná o denáre Habsburských panovníkov na území Uhorska. 
Na tomto bloggu som pred časom uverejňoval zbierku denárov Ferdinanda I., z tohto dôvodu denáre Ferdinanda I. znova publikovať nebudem.

Čo sa týka Uhorských denárov Habs., pri ich zbieraní sa zberateľ musí najviac zaujímať o stav mince. Denár, ktorý má olúpané hrany, nie je zberateľsky zaujímavý, teda pokiaľ sa nejedná o nejaký vzácny ročník alebo zriedkavú mincovú značku.

Na nasledujúci fotografiách sa nachádza moja zbierka denárov Habsburgovcov.

Prvé dve fotografie obsahujú denáre Maximiliána II., ďalšie dve fotografie obsahujú denáre Rudolfa II, nasledujú denáre Mateja II. a na posledných dvoch fotkách sú denáre Ferdinanda II. a III.









piatok 23. augusta 2013

Moja zbierka mincí časť 1 (Leopold I.)



Dovoľujem si publikovať časť svojej numizmatickej zbierky, konkrétne sa jedná o zbierku mincí Leopolda I.. Z mincí Leopolda I. sa venujem predovšetkým drobným nominálom ako jedno a troj grajciare z rôznych mincovní. Na nasledujúcich fotografiách sa nachádza moja zbierka mincí Leopolda I.
Leopold I. sa narodil v roku 1640 a zomrel 1705. Leopold I. bol rakúsky arcivojvoda, uhorský a český kráľ a cisár svätej ríše rímskej.



Na týchto fotografiách sa nachádza 5 trojgrajciarov: 1. trojgrajciar 1669, mincovňa Viedeň, 2. trojgrajciar 1666 KB, Kremnica, 3. trojgrajciar 1693 KB, Kremnica, 4. trojgrajciar 1695 KB, Kremnica, 5. trojgrajciar 1696.
Ďalšie štyri mince sú jednograjciare.
Na nasledujúcich fotografiách sú ďalšie mince Leopolda I. z mojej zbierky.






utorok 4. júna 2013

Groš Gabriela Bethlena

GABRIEL BETHLEN

Narodil sa 15. novembra 1580 v Ilii v dnešnom Rumunsku. Vzdelanie získaval na dvore sedmohradského kniežaťa Žigmunda Bátoriho.
Bethlen bol pri tom, keď sa Štefan Bočkaj v roku 1605 stal sedmohradským kniežaťom, neskôr sa stal aj jeho poradcom. Gabriel Bethlen podporoval Bočkajovho nástupcu Gabriela Bátoriho, ale pre jeho politiku zbližovania sa s Habsburgovcami sa Bethlen a Bátori dostali do konfliktu a Bethlen ušiel na turecké územie.
V roku 1613 Bethlen podporovaný tureckým vojskom vtrhol do Sedmohradska, vypudil Bátoriho a na snemu v Kluži, ho stavy zvolili za sedmohradské knieža.
V tomto istom roku bol Gabriel Bátori zavraždený.

V Čechách v roku 1618 vypukla vojna, Bethlen si uvedomil, že sa naskytla jedinečná príležitosť na trvalé zabezpečenie vlády v Sedmohradsku a spojenie Uhorska a Sedmohradska pod jeho vládou. V roku 1619 obsadil kláštor v Jasove a následne na to mu otvorili brány ďalšie mestá ako Košice, Prešov...
14. októbra 1619 vybojoval víťaznú bitku s cisárskymi oddielmi, ktoré bránili Bratislavu, a tak vtiahol do Bratislavy a zmocnil sa uhorskej kráľovskej koruny. 
Bethlen sa však nenechal korunovať sa kráľa Uhorska, kvôli politickým a taktickým dôvodom, hlavne preto, aby si neuzavrel možnú dohodu s cisárskym dvorom.
V roku  1622 Bethlen a Ferdinand II. uzavreli mier v Mikulove. Bethlen s týmto mierom nebol spokojný, a tak začal znovu bojovať proti Ferdinandovi II.. V máji 1624 sa opäť uzavrel mier, ale tento krát vo Viedni a s menšími zmenami Mikulovského.
Bethlen v roku 1625 mal pomôcť protihabsburským vojskám pod vedením Ernsta Mansfelda a dánskeho kráľa Kristiána IV., lenže Bethlen sa s útokom omeškal a utrpeli zdrvujúce porážky. 20. Decembra 1626 bol podpísaný ďalší mier, viedenský a mikulovský ostali v platnosti.
Gabriel Bethlen umiera 15. novembra 1629.





Dovoľujem si, prezentovať svoju mincu Gabriela Bethlena, jedná sa o groš z roku 1628. Značka mincovne je NB, čiže NagyBanya. Tieto mince sú pomerne vzácne, celkovo uhorské groše sú menej časté ako denáre. Gabriel Bethlen razil groše, denáre, toliare ale aj dukáty. Tieto mince razil v rôznym mincovňách ako Kremnica, Košice, Nagybanya a Opolie.


Autor: Michal Petríček
Použitá literatúra: Vojvodcovia - Vojtech Dangl, Vladimír Segeš. (str.171-176)

piatok 12. apríla 2013

Moja zbierka denárov Ferdinanda I.

Dovoľte mi, aby som tu prezentoval časť svojej numizmatickej zbierky. Jedná sa o denáre Ferdinanda I. Habsburského (1526-1564). Denáre Ferdinanda I. má v zbierke asi každý zberateľ, minimálne sa s nimi už niekde stretol. Nachádza sa v nich mnoho variant, ktoré vôbec nie sú spísané alebo zdokumentované.
Ja sa snažím zozbierať každý jeden ročník denárov Ferdinanda I., vrátane jednotlivých variantov. Najviac variantov, čo sa týka denárov tohto panovníka, sú denáre Unger 745 a). Dr. Emil Unger ich nerozdeľuje na varianty, ale len na jednotlivé ročníky.

Na nasledujúcich fotografiách je moja zbierka denárov Ferdinanda I.

 Všetko sú bežné kremnické razby, ale ako z každej svojej mince mám radosť aj z týchto bežných denárov.

piatok 26. októbra 2012

Problematika hľadania s detektorom kovov

Tento, podľa niektorých ľudí, problém sa na Slovensku rozširuje čoraz viacej. Dovoľte mi vyjadriť môj osobný názor na túto tému.
Ako dobre vieme v septembri minulého roku vyšiel na Slovensku zákon, ktorý viacmenej úplne zamedzil hľadanie s detektormi kovov. Naši politici sú v názore, že to nie je nič iné ako okrádanie štátneho dedičstva. Ale pozrime sa na to inak: Nálezy, ktoré sa ponachádzali, skončia väčšinou v súkromných zbierkach alebo v zahraničných aukciách, ale pokiaľ sa jedná napríklad o depot mincí alebo raritné mince, na 90% sa to všetko zdokumentuje, pretože aj detektoristi sú milovníci histórie a preto sami odovzdávajú nálezy na dokumentáciu.
Ďalším pozitívom detektorizmu je to, že práve títo ľudia našli nové archeologické lokality na, ktorých sa dodnes robia výskumy (dôkazom tohto sú známe hradiská Bojná).
Slovensko by si podľa mňa malo zobrať príklad od našich susedov Čechov. Tam je dovolené hľadanie s detektormi. Zakázané je iba na archeologických lokalitách, v okolí pamiatkových zón.
V Čechách sa pravidelne uskutočňujú školenia pre detektoristov, ktoré prednášajú sami archeológovia. Učia amatérov ako zaobchádzať so vzácnymi nálezmi, ako ich správne vybrať zo zeme aby sa nepoškodili a ako ďalej postupovať.
Organizujú klubové hľadania na archeologických lokalitách s dozorom archeológov, všetky nálezy sa odovzdajú a pošlú na expertízu.
Väčšina hľadačov pokladov (detektoristov) nehľadajú tieto predmety za účelom obohacovania sa, ale berú to skôr ako svoj koníček a hobby. Majú adrenalín vždy keď niečo vyberajú z jamky, sú plný očakávania čo sa tam nachádza.

Dúfam, že takýmto článkom aspoň trochu podporím snahu o zrušenie novelizácie zákonu ohľadom detektorov kovov.

Foto:
1. Nález quartingov Žigmunda Luxemburského
2. nález bronzového krúžku a časť rímskej spony


utorok 23. októbra 2012

3 grajciar 1693 KB

Nález 3 grajciaru 1693 KB 

V tomto článku publikujem ďaľšiu novovekú mincu Leopolda I. a tak isto sa jedná o 3 grajciar. 
Minca bola nájdená na pohorí Považský Inovec. Tento nález je ojedinelý, pretože v danej lokalite nemáme informácie o ďalších nálezoch takýchto mincí. 
Osobne si myslím, že nález tejto mince spočíva v tom, že cez pohorie Považský Inovec viedla stredoveká obchodná cesta. Aj keď naša minca pochádza z novoveku, stredoveké cesty sa používali naďalej aj v novoveku aj keď už nie v takej veľkej intenzite.
Bližšie okolnosti nálezu neviem, pretože minca bola opäť nájdená tzv. nelegálnou prospekciou. Veľa ľudí ma na týchto detektoristov negatívny názor, ja nie. Je pravda, že mnoho nálezov sa predalo do zahraničia, ale taktiež sa ich veľmi veľa objavilo a zdokumentovalo práve za pomoci detektoristov. 
Nebyť detektoristov nepoznáme nové typy mincí, zberatelia by vlastne nemali ani čo zbierať.
Ale späť k našej minci. 
Z pohľadu sa zdá, že máme pred sebou obyčajný klasický 3 grajciar Leopolda I., ale keď sa pozornejšie zahľadíme na reverz ( líc), zistíme, že sa nejedná o bežnú mincu.

Určenie mince:
Minca je z roku 1693, vyrazená v Kremnici, najprodukovanejšej uhorskej mincovni. Značka Kremnice je KB, značka je umiestená tak, že K je po ľavej strane Madony a Ježiša, a B po pravej.
Mincmajstra Kremnice tej doby nepoznáme.
 Čo sa týka averzu, ten je úplne v poriadku, absolútne sedí s ostatnými mincami tohto druhu a ročníku, čiže Nechanický 1234. 
Opis averzu: LEOPOLD.D.G.R. (3) .I.S.A.G.H.B.REX.
Reverz je úplne o niečom inom. Opis je správny, ale v strede mince sa nachádza Madona s Ježišom, ktorá tam samozrejme byť má, ale na našej minci je diametrálne menšia. Dá sa predpokladať, že je asi o 30% menšia ako má byť.
Opis reverzu: PATRONA. HUNGARIA.1693.
 Preto je určenie tejto mince pravdupovediac nemožné, lebo v žiadnom zatiaľ dostupnom katalógu, sa takáto varianta nenachádza. Kontaktoval som aj Kremnické numizmatické  múzeum, no ani oni nevlastnia takúto mincu. 
Otázka spočíva v tom, kto a prečo vyrazil takúto mincu, najskôr som predpokladal, že by sa mohlo jednať o dobové falzum, ale to som sa mýlil, pretože dobové falzá vznikali postriebrením medeného pliešku. Ale naša minca sa zhoduje s metrologickými údajmi ostatných mincí tohto typu. Navyše na dobových falzách sa často v opisoch písali nezmysli, pretože väčšina ľudí v tej dobe boli analfabeti.
Jediné čo nám z tohto vyplýva je, že v Kremnici nejaký rytec razidla spravil chybu, ale razidlo sa použilo aj napriek tomu. Takéto chyby v razidlách boli bežné, ale väčšinou sa jednalo o chyby ako: dvojbodka namiesto bodky, chybný opis, posunutý opis a pod.


Foto mince:







Autor príspevku: Michal Petríček
Použitá literatúra:
Mince Leopolda I. Vlastislav Novotný
Mincovníctvý Leopolda I. Zdenek Nechanicky 


nedeľa 21. októbra 2012

Nález 3 grajciara 1669

V tejto publikácií by som rád uverejnil nález strieborného 3 grajciara Leopolda I. ( 1657-1705).
Minca bola nájdená nelegálnou prospekciou. Som veľmi rád, že sa mi ponúkla možnosť publikovania nálezu tejto mince.
Minca bola nájdená v roku 2010 pri neďalekej obci Chtelnica. Nález tejto mince je veľmi pozoruhodný. Minca bola nájdená pri kaplnke sv. Róchusa. Kaplnka sv. Róchusa bola postavená za vlády Leopolda I., preto možno predpokladať súvis so stavbou tejto kaplnky a nálezom našej mince.
Minca pochádza z roku 1669, čiže z prvej polovice vlády Leopolda I.. Kaplnka bola postavená v rokoch 1680-1688, za vďaku ukončenia moru.
Mincu tam zrejme niekto vytratil, pretože 3 grajciare boli bežným platidlom v tej dobe.

Určenie mince:
Ako som už vyššie spomenul je to 3 grajciar 1669, konkrétne z Viedenskej mincovne. Je zaujímavé, že minca bola vyrazená vo Viedni a nie v najprodukovanejšej mincovni, ktorou bola jednoznačne Kremnica.
Mincmajstrom bol Franz Faber von Rosenstock. Viedenskú mincovňu viedol najskôr v rokoch 1659-1660 potom ho na 6 rokov vystriedal mincmajster Anrea Cetto. Franz Faber pokračoval vo svojej predošlej funkcii ako mincmajster až do roku 1679.
Značka tohto mincmajstra na jeho minciach mala tvar 5 lístku, alebo 5 lupienkového kvetu.
Katalógové určenie: Nech: 1967

Metrologické údaje:
Materiál: striebro (Ag)
Rýdzosť: 414/1000
Hmotnosť: 1,741g
Hmotnosť čistého Ag: 0,721g


Foto:

Autor príspevku: Michal Petríček
Použitá literatúra:
Mince Leopolda I. , Vlastislav Novotný
Mincovníctví Leopolda I., Zdenek Nechanický